Z geografického hľadiska región zaberá severozápadnú časť okresu Sabinov.
Hlavnou osou územia je horný tok rieky Torysy. Strediskovým centrom regiónu je mesto Lipany. Územie zaberá historickú časť Šariša a taktiež časť Spiša. Veľká časť územia sa rozprestiera v Spišsko-šarišskom medzihorí, ktoré sa nachádza v centrálnej časti územia. Obklopujú ho Levočské vrchy zo západu, Bachureň a Branisko z juhu a Čergov zo severovýchodu. (zdroj: M. Vaško, 2010).
Najväčším a najvodnatejším tokom v mikroregióne je Torysa. Pramení v Levočských vrchoch vo výške 1140 m n.m. Celková dĺžka toku je 129 km a plocha povodia 1349 km2. Územím prechádza hlavné európske rozvodie, ktoré rozdeľuje územie na úmorie Čierneho mora a úmorie Baltského mora. Torysa priberá z ľavej strany Godušu, Kučmanovský potok, Lačnovský potok, Lúčanku, Milpošský potok, Hanigovský potok, Drahotín, Hrašov, Tokáreň a Ľutinku. Pravostrannými prítokmi Torysy sú Kráľovec, Jaškovec, Vysocký potok, Čierny močiar, Kunišovský potok, Podhorský potok, Zubrík, Antalov potok, Ďačovský potok, Dubovický potok, Volianský potok a potok Kohút.
V obci Vyšný Slavkov sa nachádza zdroj pitnej vody - Žriedlo, ktorý je hlavným zdrojom pitnej vody pre Prešovský skupinový vodovod a zásobuje cca 70 % prešovského regiónu.
HISTÓRIA REGIÓNU
Najväčšia koncentrácia nálezov patrí do obdobia 11. až 12. storočia. Z viacerých osád sa postupne vytvárali strediská hospodárskeho života boli to osady s rozptýlenými sídliskovými objektmi. Spájaním menších sídliskových foriem vznikali väčšie usadlosti – prvé dediny, ktoré husto lemujú údolie Torysy a jej prítokov.
V 12. – 13. storočí sa osídľovali aj výšinné polohy. Región Hornej Torysy bol v tomto období súčasťou komitátu Novi Castri a v prvej polovici 13. storočia súčasťou Šarišského komitátu, ktorý vznikol vyčlenením z komitátu Novi Castri. Sídlom županov bol Šarišský hrad.
V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a kráľovské komitáty sa postupne začali meniť na šľachtické stolice. Všetky obce sledovaného územia, s výnimkou jednej, patrili do Šarišskej stolice. Obec Vyšný Slavkov patrila do Spišskej stolice. Severná časť Šariša sa intenzívnejšie začala zaľudňovať až v 2. polovici 13. storočia. Počas valašskej kolonizácie od 2. polovice 14. storočia, najmä však v 15. storočí, sa usadzovalo v severnom Šariši rusínske pastierske obyvateľstvo, ktoré tu vytvorilo súvislé a trvalé osídlenie (Tomášová, 2000).
Administratívne delenie Uhorska na stolice platilo do roku 1849. V období 1849 – 1918, kedy ešte Slovensko patrilo do Uhorského kráľovstva, bolo na jeho území župné zriadenie. Región Hornej Torysy patril do Šarišskej župy, okrem Vyšného Slavkova, ktorý patril do Spišskej župy. Po vzniku Česko-slovenska v roku 1918 zostali župy v nezmenenej podobe až do roku 1923. V roku 1923 pôvodné župy zanikli a vznikli tzv. veľžupy. V tomto období územie mikroregiónu patrilo (až na Vyšný Slavkov, ktorý patril do Podtatranskej župy) do Košickej župy. V roku 1928 župné usporiadanie Slovenska definitívne zaniklo a bolo nahradené krajinským usporiadaním, pričom Slovensko tvorilo jednotnú Slovenskú krajinu. Toto zriadenie na Slovensku zaniklo roku 1939, ale bolo nakrátko obnovené po vojne v rokoch 1945-1949.
V roku 1949 došlo k reorganizácii územnosprávneho usporiadania a na území Slovenska vzniklo 6 krajov. Vyšný Slavkov patril do Košického kraja a zvyšných 24 obcí mikroregiónu Horná Torysa do Prešovského kraja. Toto územnosprávne usporiadanie platilo do roku 1960, kedy bol znížený počet krajov na tri. Celé územie Hornej Torysy patrilo do Východoslovenského kraja.
V rokoch 1992 – 1996 platilo na Slovensku dvojstupňové zriadenie. Tak ako v predchádzajúcich obdobiach, Vyšný Slavkov patril do iného územnosprávneho celku ako zvyšok mikroregiónu. Všetky obce patrili do okresu Prešov, Vyšný Slavkov do okresu Levoča. V roku 1997 bola prijatá posledná veľká zmena územnosprávneho usporiadania Slovenska. Vzniklo 8 krajov a 79 okresov. Celé sledované územie patrí do Prešovského kraja.
